Čo je to certifikát o originalite ? Vo všeobecnosti jedným z najdôležitejších aspektov umenia je jeho originalita. Pri plátne alebo kresbe nie je, až na výnimky, obvykle pochýb o jeho originalite. Je to jednoducho dané “technológiou výroby” diela, ktoré je, okrem podložky a farieb, výlučným produktom autora. Najväčším nepriateľom originality, a teda aj ochrany investície do umenia, je multiplikovateľnost diela. Tento problém sa týka napríklad aj grafických diel, ktoré sú vyrobené v podstate polopriemyselnými technológiami – litografia, lept, linoryt, serigrafia (sieťotlač) atď. Spája ich to, že na vyrobenie (tlač, otlačok) diela potrebujú nosič – matricu, z ktorej sa tlačia jednotlivé kusy.
Fotografia a jej tlač. Už slovo tlač je samozrejme v priamom rozpore s originalitou diela, pretože bola vymyslená za účelom jednoduchého množenia. Táto skutočnosť sa rieši v zmysle autorstva a zabezpečenia originality tak, že sa tlačí len limitované množstvo výtlačkov. Vzniká tak uzavretá séria diel rovnakého typu, kde každé dielo má svoje vlastné poradové číslo v sérii. Vyznačuje sa na každom diele vedľa podpisu autora a je veľmi dôležitým parametrom, v konečnom dôsledku aj pre cenotvorbu. Matrica, z ktorej sa tlačilo, sa po tlači definitívne zničí. Litografický kameň sa prebrúsi a použije sa na ďalšiu tlač, serigrafické sito sa preleptá novým motívom… Podobný systém sa vyvinul aj pri fotografických zväčšeninách. Po nazväčšovaní a očíslovaní dohodnutej, konečnej série fotografií, sa hmotný substrát, samotná podstata fotografie – negatív – rituálne zničil pred svedkami rozstrihaním. Až do tohto bodu to bolo relatívne jednoduché a zabehané tak, že aj ľahko množivým dielam sa podarilo preraziť do galérií a na aukcie. Čo znamená, že nielen klasické diela sa stali obchodovateľnými.Postupne s vývojom celej spoločnosti zasiahla digitalizácia aj do umenia. Ba dokonca umelci boli vždy jednými z prvých, kto siahali až na samé hranice použiteľnosti technológií a otvárali nové obzory. Nastalo samozrejme niekoľko problémov. Nikto nevedel na počiatku odhadnúť, ako dlho vydržia diela kreslené fixkami, ako dlho vydržia výstupy z kopírky alebo z fotolabu, pretože aj tieto médiá si umenie osvojilo. Aj tu sa samozrejme na základe dopytu našli riešenia a dnes sa dajú bežne zadovážiť fixy, ktoré sa chovajú ako štetec, a čo je najdôležitejšie, ich stopu na papieri tvorí pigment (teda mikroskopické pevné čiastočky farbiva), a nie nestále farbivo rozpustené vo vode alebo liehu. Sú bežne dostupné papiere, ktoré majú neutrálne pH a zušľachtené sú podielom bavlny…
Úlohou certifikácie je teda zabezpečiť originalitu grafických a fotografických diel, ktoré pochádzajú z ľahko kopírovateľného, digitálneho prostredia. Certifikované dielo je kombináciou jedinečného námetu, jedinečného formátu, zaručeného počtu kusov a konkrétnej podložky (papier, barytový papier, plátno atď.). Jedinečnosť, a tým aj obchodovateľnosť diela, sa dosahuje certifikátom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou diela a obsahuje všetky dôležité informácie o danom kuse. Princíp zabezpečenia spočíva v tom, že dielo i certifikát vytvárajú dvojicu a sú označené holografickou samolepkou s jedinečným číselným kódom. Je to veľmi podobné princípu ako sa dnes výrobcovia luxusného tovaru odlišujú od lacných kópií. Pri predaji diela získava nový majiteľ okrem diela aj certifikát originality, kde autor spolu s výrobcom diela deklarujú originálny pôvod a zaručujú obmedzený počet kusov diela.
Dnes sú už bez problémov dostupné riešenia pre umelcov, ktorí sa pohybujú v nových vodách a tvoria svoje diela pomocou jednotiek a núl. Je jedno, či ide o diela vytvorené pomocou počítača alebo nafotené digitálnym fotoaparátom. Je už realitou, že galérie majú aj vo vlastných zbierkach diela, ktoré majú ako techniku uvedené: inkjet, digital print alebo lepšie pigment print.Pigmentová tlač sa vyznačuje, na rozdiel od vodných roztokov (dye based), najmä vysokou farbostálosťou, a to v závislosti na podložke, až do 200 rokov. V prípade kvalitnej podložky (pH neutrál, žiadna chémia) a rozumného umiestnenia diela sa dá dosiahnuť aj podstatne vyššej trvácnosti diela. V prípade fotografie ako umeleckého diela, je to skvelý výsledok, pretože aj tie najstaršie zväčšeniny, alebo kontakty z veľkoplošných negatívov majú ešte stále len niečo cez 100 rokov.