Fotografie

Didier Le Mar sa vyjadruje ďalším umeleckým jazykom, ktorým je fotografia. Fotografiou otvára priestor pre okamihy sekundárneho pojmu. Jedná sa o pocit hlbokej útechy z pochopenia, že v mori času má priestor zachytiť jednu vlnu, jednu ostrú či hoci i rozmazanú hĺbku alebo plytčinu časopriestoru. Fotografia mu ponúka priestor na nestranné pozorovanie, túlanie sa, zachytávanie duše života, ktorá dáva zmysel len jemu ako jednotlivcovi a jeho oko tak môže vstupovať do reality iných živých momentov a on si prostredníctvom fotoaparátu dovolí zvečniť ich prítomnosť. Dostáva šancu duchovne sa obohatiť v rámci pojmu, ktorý sa volá čas. Všetkého je tak veľa a pritom tak málo. 

Realita vnímania je ohraničená časom a skúsenosťami jednotlivca, ktoré sú istým mementom. Sú len okamihom, ktorý sa nedá vysloviť, dá sa len zachytiť objektívom, zdôrazniť. 

Vyjadrenie autora Didier Le Mar: „Práve preto je pre mňa fotografia taká dôležitá a mojej osobe taká blízka. Pomocou nej zachytávam svoju púť naprieč časom. Mnoho krát som spadol a vstal, mnoho krát som plakal a mnoho krát som sa smial a aj to je ten môj kolobeh naprieč časom. Je to púť za svetlom.“ Myšlienka má priestor v budúcnosti, tam je slobodná, hravá a iskrivá. V prítomnosti sa rodí, formuje, mení a minulosť je zasa jej potravou, ktorá sa stráca, ale fotografia, obraz ako aj maľba ostane vždy jasnou a ostrou pripomienkou času minulého. Nič nebude tak ako je a to čo bolo prebýva už len vo fotografiách, umeleckých dielach a našej mysli. Umelecké dielo nie je o estetike, ale o pohľade jednotlivca bez ega. Ego umelca umelecké dielo ničí, pretože na zachytenie prítomného času je dôležite čisté a nestranné pozorovanie bez predsudkov. A to je to, o čo usiluje Didier Le Mar vo svojej tvorbe.